Poetické ilúzie

Ťažké oblaky halia
hviezdy našich očí
čo už dávno smútia
pre nepokoj vlčí

Tmavá šedá farba ich
vkráda sa nám do sŕdc
Napáda nás bezbranných
Sajeme ju do pľúc

Kde tu svetlo nádeje
kričí z tmavej diery...
Nič sa však nedeje
Nemáme už viery

Do tmavej noci svet
ponoril sa od seba
Svet vlhký jak suky ret
Svetla mu vraj netreba

Svetlo nebolo prijaté
medzi nočné zvery
Besneli jak najaté
nemohli mu veriť

V tme totiž nevidno
ani pravdu samú
Aj tma má však dno...

svojho sebaklamu

A. Šobanský - 8.10.2003